Diagnostika
Na základe čoho sa potvrdí prítomnosť mizofónie?
Mizofónia nie je zahrnutá v žiadnej diagnostickej klasifikácii, takže neexistuje konsenzus o kritériách diagnózy. Rôzni autori však navrhli sériu diagnostických založených na súčasných poznatkoch. Potreba ich existencie vyplýva z ich významu pri podpore rozpoznávania tejto poruchy, rozvoja empirických prác a zlepšovania správneho ohodnotenia stavu pacienta a následne vhodné stanovenie liečiaceho postupu.
Najčastejšie teda diagnostikácia prebieha formou klinického rozhovoru s psychológom/psychiatrom/odborníkom v oblasti duševného zdravia.
Kvôli zdieľaniu charakteristík mizofónie s mnohými psychiatrickými a sluchovými poruchami dochádza k jej zamieňaniu - často býva poddiagnostikovaná. V súčasnosti však existuje len veľmi málo objektívnych testov, ktoré túto diagnózu dokážu posúdiť.
Na základe podobnosti symptomatológie niektorí autori navrhujú, aby sa mizofónia považovala za obsedantno-kompulzívnu poruchu a diagnostika prebiehala na jej princípoch, prípadne si dopomohla metódami na diagnostikáciu úzkostnej poruchy.
Vo všeobecnosti by mal disponovaný pacient spĺňať tieto predpoklady: prítomnosť alebo očakávanie spúšťacieho zvuku spôsobí averzívnu emocionálnu reakciu, ktorá je okamžitá a nie vždy ľahko identifikovateľná; význačným zažívaným pocitom má byť hnev a stav, ktorý pacient zažíva, je podobný ako pri obsedantno- kompulzívnej alebo post- traumatickej poruche, pričom mizofonický zvuk môže pochádzať z akéhokoľvek zdroja, ktorý nie je striktne obmedzený na ľudské aktivity.
Pri diagnostikácii sa odporúčajú aplikovať tieto hodnotiace postupy :
Klinická anamnéza
Je najčastejšie používaným a nevyhnutným nástrojom na rozpoznanie mizofonickej symptomatológie, ktorá zároveň poskytne informácie o vzniku a priebehu poruchy, spúšťacích podnetoch a emočných a fyziologických reakciách pacienta.
Autori zdôraznili dôležitosť kompletného hodnotenia, ktoré zahŕňa rozhovor psychiatra alebo psychológa, aby sa zistila prítomnosť komorbidných stavov, ako aj užívanie drog alebo psychoaktívnych látok. Okrem identifikačných údajov pacienta je nevyhnutné zhromaždiť čo najviac podrobností o anamnéze a charakteristikách symptómov, aby bolo možné určiť, či existujú dostatočné dôvody na uvažovanie o patológii a analyzovať, čo najlepšie vysvetľuje klinický obraz a tiež sa zaujímať, či existujú prípady členov rodiny, ktorí majú averziu voči určitému typu zvuku.
Existujú prípady, kedy k nálezu poruchy došlo samovoľne popri inom vyšetrení alebo sa stáva, že pacienti nevedia o existencii poruchy, ktorá ich postihuje, preto svoje stavy pripisujú nesprávnym diagnózam/ majú ťažkosti s prvotnou identifikáciou svojho problému a následným vyhľadaním odborníka. Obvykle však diagnostikácia prebieha formou klinického rozhovoru s psychológom/psychiatrom/odborníkom v oblasti duševného zdravia (po takejto návšteve môže prvotný liečiteľ navrhnúť zmenu odborníka), ktorý následne stanoví metodiku liečby.
Fyziologické merania
Ukázalo sa, že fyziologická odpoveď pacienta je súčasťou mizofonickej symptomatológie, takže merania aktivity nervového systému môžu byť užitočné pri diagnostike poruchy. Elektroencefalografia a funkčná magnetická rezonancia sa vo výskume využívajú na zaznamenávanie aktivity neurónov, ako aj na meranie galvanickej odozvy kože.
Hoci neexistujú žiadne špecifické fyziologické indikátory mizofónnej odpovede, je známe, že dochádza k zvýšeniu autonómnej aktivity a identifikácia týchto reakcií uľahčuje pochopenie mizofónie, takisto aj sprievodnú liečbu
Audiologické a emocionáne hodnotenie
Hoci neexistuje zhoda v protokole hovoriaca o konkrétnych výsledkoch,
aké by mal potencionálny mizofonický pacient dosiahnuť (neexistujú žiadne jasné
audiologické kritériá na diagnostiku mizofónie) a audiologické vyšetrenie samo
osebe nepotvrdí mizofóniu, je dôležité pri diferenciálnej diagnostike iných
porúch sluchu - efektívne dokáže vylúčiť/potvrdiť napr. hyperakúziu, ktorá
s mizofóniou často koexistuje. Keďže dôležitá zložka mizofonickej odpovede je emocionálna, a preto je kľúčové zahrnúť takéto merania do komplexného hodnotenia pacienta s možnou mizofóniou. Zistenia naznačujú, že mizofónia spôsobuje psychické ťažkosti a zhoršenú kvalitu života, preto je dôležité posúdiť tieto premenné.