Evolúcia štúdia mizofónie

Kto, kedy a ako mizofóniu skúmali?

     Štúdiom mizofónie sa zaoberajú najmä neurovedy, psychiatria, psychológia a behaviorálne vedy. Prvé poukázanie na prítomnosť mizofónie (bez konkrétneho pomenovania) sa objavuje v práci americkej audiologičky Marshi Johnson, ktorá označením 4S syndróm( 1997) opísala syndróm charakterizovaný evidentnou neznášanlivosťou špecifických zvukov jedinečných pre každého jednotlivca. Použila termín "spúšťací podnet" a zdôraznila význam čuchových a sluchových podnetov spojených s neprimeranými reakciami.

     Samotný termín ,,mizofónia" prvýkrát použili autori Margaret a Pawel Jastreboff na opísanie série negatívnych reakcií limbického a autonómneho systému vyplývajúcich z vnímania špecifických zvukov. Zároveň vyvrátili, že za negatívne reakcie môže zvýšené funkčné spojenie lymbického a sluchového systému. Problém identifikovali v emocionálnej reakcii pacientov na určitý spúšťacieho zvuku, pričom popísali aj konkrétne reakcie. S týmito zisteniami sa pracovalo zhruba desaťročie, za ktoré sa podarilo oddeliť mizofóniu od iných porúch. 

     Problematiku liečby mizofónie otvoril navrhnutím kognitívno-behaviorálnej terapie Berstein s kol. (2013), pričom stanoveniu kritérií diagnostiky poruchy samotnej a navrhnutím škály jej hodnotenia sa venoval Schröer (2013) a v nasledujúcich rokoch vzniklo niekoľko ďalších publikácií s návrhmi na liečbu. M. Siepsiak, A. Sliwersky a W. Ł. Dragan vytvorili prvý dotazník na identifikáci potencionálneho mizofonika (2021) a viacero hodnotných prác vydali Kromar a Schöer. 

     Vďaka procesu Delphi bola vyvinutá konsenzuálna definícia mizofónie (2021), ktorá obsahuje komplexné zhrnutie doterajších poznatkov o téme a predstavuje dôležitý prvý krok pre výskumníkov a klinických lekárov. Priniesla jasnosť pre ľudí snažiacich sa pochopiť túto poruchu.

     Nadácia REAM v spolupráci s Milken Institute 16.1. 2019 oznámila spustenie prvého grantového programu venovaného mizofónii na podporu vedeckého pokroku, lepšie pochopenie stavu a rozvoj nové liečby, pričom každému príjemcovi výskumného grantu poskytuje fin. prostriedky vo výške do 400 000 USD.

     V databázach biomedicínskej literatúry sa od roku 2001 do 2022 vyskytuje približne 83 článkov zaoberajúcich sa danou témou (po odpočítaní duplikátov/nerelevantných publikácií). Najväčší prílev informácií a záujmu o poznanie pochádza zo súčasnosti, pričom do výskumu sa zapájajú vedci najmä zo západných krajín(USA).  

     V roku 2024 sa pozornosť výskumníkov zamerala na identifikáciu genetických a neurologických faktorov spojených s mizofóniou. Štúdie naznačili, že tento stav môže byť častejší u jedincov s inými neurologickými alebo psychiatrickými poruchami, ako sú obsedantno-kompulzívna porucha, Tourettov syndróm či úzkostné poruchy. Tieto zistenia podporujú hypotézu o možnej genetickej predispozícii k mizofónii.

     Od roku 2025 sa výskum zameriava na vývoj terapeutických prístupov na zmiernenie symptómov mizofónie. Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) sa ukázala ako sľubná metóda, ktorá pomáha pacientom identifikovať a meniť negatívne myšlienkové vzorce spojené s reakciami na určité zvuky. Okrem toho sa skúmajú techniky postupnej expozície, kde sú pacienti postupne vystavovaní spúšťacím zvukom s cieľom znížiť ich citlivosť. Tieto terapeutické prístupy sú často dopĺňané relaxačnými technikami a stratégiami zvládania stresu, čo môže prispieť k celkovému zlepšeniu kvality života postihnutých osôb.


Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky
Používame cookies, aby sme zaistili správne fungovanie a bezpečnosť našich stránok. Tým vám môžeme poskytnúť tú najlepšiu skúsenosť z ich návštevy.

Pokročilé nastavenia

Tu môžete upraviť svoje preferencie ohľadom cookies. Nasledujúce kategórie môžete povoliť či zakázať a svoj výber uložiť.