Martin, 35 rokov

Volám sa Martin a prvýkrát som si všimol, že mám problém so zvukmi, keď som bol na vysokej škole. Moja spolubývajúca mala zlozvyk stále klikať perom, a ja som sa nedokázal sústrediť na učenie. Časom som si uvedomil, že mi vadí aj klepkanie nechtov o stôl či opakujúce sa zvuky na ulici, ako je pískanie. Nijako som to však neriešil, bolo mi to trápne a ako keby "nemálo podstatné". Dlho mi trvalo uvedomiť si a prijať, že mi to ozajstne strpčuje život.

Zvládanie mizofónie je pre mňa výzva, ale snažím sa s tým bojovať. Pomohla mi terapia, kde som sa naučil rôzne techniky na zmiernenie stresovej reakcie. Tiež som začal pravidelne športovať, aby som odbúral napätie, ktoré vo mne mizofónia, žiaľ stále každodenne vyvoláva.