Natália, zistila som to v škole

Ahojte, volám sa Natália a chcem sa podeliť o niečo, čo mi dosť komplikuje život. Mám mizofóniu, čo je niečo, čo som sa dozvedela až nedávno, ale stále sa s tým učím žiť.

Na začiatku to nebolo nič strašné. Len občas, keď niekto žuval gumu alebo klikal perom, som si povedala, že je to otravné. Postupne som ale začala pociťovať, že mi tieto zvuky naozaj začínajú liezť na nervy. Čím viac som sa snažila ich ignorovať, tým viac ma začali rozčuľovať. Niekedy som mala pocit, že ich počujem úplne všade, aj keď sa nikto okolo mňa nerozpráva ani nežuje. Cítila som sa čoraz viac nervózne, ako keby sa mi niečo neustále opakovalo a nemohla som to zastaviť.

Až po čase som začala googliť, čo sa so mnou deje, a narazila som na slovo "mizofónia". Zistila som, že to, čo prežívam, nie je nejaká moja "blbosť", ale že to je skutočný stav. Mizofónia je, že mi niektoré zvuky spôsobujú silnú reakciu – mne konkrétne úzkosť alebo hnev. U niekoho to môže byť žuvanie, u iného zas dýchanie alebo klikanie klávesnice. Proste akýkoľvek zvuk, ktorý iní nevnímajú ako problém, mne môže úplne zničiť deň.

Spočiatku som sa bála o tom hovoriť, pretože som si myslela, že to je niečo, za čo ma ľudia budú považovať za divnú. Ale potom som si povedala, že musím niečo urobiť, pretože sa nedá len tak ďalej žiť v stresoch. Začala som hľadať spôsoby, ako s tým naložiť.

Rozhodla som sa skúšať rôzne zvládacie stratégie, ktoré mi pomáhajú. Prvá vec, ktorú som spravila, bolo začať nosiť slúchadlá. Keď sa niečo "vyrušujúce" začalo diať, jednoducho som si ich nasadila a aspoň trochu sa odizolovala od zvukov. Možno to nebolo úplne ideálne riešenie, ale pomáhalo to. Ďalšia vec, ktorú som začala skúšať, boli dýchacie cvičenia. Keď ma začal štvať nejaký zvuk, pokúsila som sa sa upokojiť tým, že si dám chvíľu pauzu a sústredím sa len na svoje dýchanie. Tieto chvíle ticha mi pomáhali uvoľniť sa, aj keď to bolo ťažké.

Začala som si tiež viesť denník, kde si píšem, aké zvuky mi vadia, kedy a ako sa to zhoršuje. Týmto spôsobom som sa naučila, že nie všetky zvuky sú rovnaké a že niektoré situácie sa dajú lepšie zvládať, ak si na ne pripravená.

No a nakoniec, aj keď som sa s tým ešte úplne nevyrovnala, rozhodla som sa vyhľadať odborníka. Chcem to riešiť profesionálne, nie len sa spoliehať na svoje vlastné techniky. Psychológ mi odporučil kognitívno-behaviorálnu terapiu, ktorá mi môže pomôcť lepšie pochopiť, čo sa deje v mojej hlave, a ako to môžem ovládať.