Ktoré poruchy s mizofóniou často koexistujú?

     Je zaznamenaná vysoká miera komorbidity mizofónie s duševnými poruchami - väčšina štúdií pracuje s tvrdením, že pravdepodobne približne 1/3 až 1/2 mizofonikov má pridruženú aj nejakú inú poruchu: 

     Najčastejšie depresívnu, úzkostnú (udávaná hodnota je 12 % )- má byť významným mediátorom medzi mizofonickou symptomatológiou a hnevom, jej závažnosť je významne spojená so závažnosťou mizofonických symptómov a predisponuje jednotlivca k tomu, aby bol citlivejší a hlbšie si uvedomoval podnety svojho prostredia a obsedantno-kompluzívnu - viaceré štúdie uvádzajú, že ňou trpí polovica mizofonikou a zvýšené skóre tejto symptomatológie zvyšuje riziká rozvoja inej patológie. 

Ďalej vysvetľujú, že morálne prísny človek môže mať ťažkosti vyrovnať sa s nezdvorilými zvukmi pri jedení alebo sa symptómy môžu vyvinúť u impulzívnych agresívnych pacientov ako kompenzácia základného problému s inhibíciou správania. Zdá sa, že existuje obsedantná časť zaujatá konkrétnym zvukom a impulzívna, nutkajúca vykonať agresívnu akciu. Mizofónia zdieľa klinické znaky s obsedantno –kompluzívnou poruchou v tom, že zaujatie stimulom je vnímané ako rušivé a prichádzajú nežiadúce myšlienky, čo v oboch prípadoch vyúsťuje v snahu jednotlivca o nájdenie stratégie, ktorá mu pomôže vyhnúť sa úzkosti ( kvôli tejto klinickej podobnosti vnikajú domienky, že mizofónia by mala byť klasifikovaná ako typ obsedantno-kompluzívnej poruchy, pričom mizofonické reakcie sú najlepšie opísané ako symptóm tejto poruchy ).

     Komorbidita bola tiež pozorovaná pri neurologických poruchách, ako je Tourettov syndróm a poruchy sluchového systému- porucha senzorického/sluchového spracovania. Správne fungovanie centrálneho a periférneho nervového systému je nevyhnutné pre optimálne spracovanie informácií. Hoci sa zdá, že tento systém funguje adekvátne u mizofonických pacientov, existujú prípady, ako napr. vyššie uvedené, kedy neurologická porucha koexistuje a prekrýva symptómy. 

     V súvislosti so zmenami sluchového systému majú tinitus a hyperakúzia úzky vzťah s misofóniou, bývajú s ňou zamieňané, no zároveň sa udáva, že v 60% a 83% koexistujú . 

     Najrozsiahlejšia doteraz vykonaná štúdia  udáva najvyššie hodnoty kormobidity s týmito poruchami: obsedantno-kompluzívna: 27%, afektívna: 10%,úzkostná: 9% , depresívna: 6,8%,pozornosti (hyperaktivita): 5,4%, autistického spektra: 2,4%. V ďaľšej štúdií pozorovali, že 90 % jedincov s Williamsovým a 27 % ľudí s poruchov autistického spektra vykazovalo väčšiu citlivosť na určité zvuky. U jedincov s mizofóniou je často zaznamenávaná post- traumatická stresová porucha:15% a výskyt porúch príjmu potravy- najviac spomínaná je anorexia v 9% prípadoch. 

     Vo všeobecnosti bola zaznamenaná vyššia miera prítomnosti aj závažnosti mizofonických symptómov u žien.