Čo nie je mizofónia? S akými poruchami býva zamieňaná?

     Symptomatológia mizofónie môže zdieľať charakteristiky s inými psychiatrickými a sluchovými poruchami, a preto s nimi nezriedka býva zamieňaná.

      Najčastejšie zahrnutá v diferenciálnej diagnostike mizofónie môže byť: špecifická fóbia, fonofóbia, sociálna fóbia, post-traumatická stresová porucha, obsedantno-kompulzívna porucha, intermitentná výbušná porucha, poruchy príjmu potravy, obsedantno-kompulzívna porucha osobnosti, poruchy autistického spektra, porucha senzorického spracovania, poruchy osobnosti s impulzívnou agresivitou = psychiatrické poruchy; kvôli vysokej podobnosti mizofonickej odozvy s odozvami na sluchové poruchy sú najčastejšie zamieňanými : tinnitus(forma poškodenia sluchu, ktorá u postihnutého spôsobuje počutie nejakého druhu hluku v ušiach, bez existencie zdroja, ktorý by ho vytváral, najčastejšie vzniká v dôsledku poškodenia sluchu prílišným vystavovaním hluku) a hyperakúzia(forma citlivého sluchu, spôsobuje abnormálnu reaktivitu v sluchovom systéme, odozva je na zvuk vo všeobecnosti/rozsah frekvencie zvuku, príznakmi sú fyzická bolesť ucha a tlak v ňom, ktoré priamoúmerne narastajú so zvyšujúcou sa hlasitosťou zvuku).