Spúšťače a reakcie

Mizofonické spúšťače

     Podnety, ktoré spúšťajú averzívnu reakciu sa nazývanú "spúšťacie zvuky" alebo "mizofonické zvuky." Empirické štúdie ukázali, že mizofónia sa neobmedzuje len na averziu k hlasným, ostrým alebo drsným zvukom. Aj jemné zvuky môžu spustiť mizofonickú odozvu (napr. slintanie). Keďže zvuky, ktoré sa pre jednotlivca správajú ako mizofonické, sa medzi ľuďmi líšia, verí sa, že sú podmienené individuálnymi vzdelávacími a kontextovými rozdielmi (sluchový stimul nevyvoláva nežiadúcu reakciu kvôli svojim zvukovým vlastnostiam, ale je významne ovplyvnený tým, kto alebo čo ju vyvoláva) a taktiež že spúšťací stimul môže mať rôzne senzorické modality, ktoré sa neobmedzujú len na samotný zvuk, takže vizuálne alebo kinestetické podnety súvisiace so spúšťacím sluchovým podnetom môžu tiež vyvolať averzívnu reakciu (niekedy je vyvolaná aj predstavou samotného zvuku - bez počutia skutočného).

     Najčastejšími spúšťačmi pre mizofonické symptómy sú zvuky vydávané pri jedení (96%) napr. žuvanie, chrumkanie jedla, usrkávanie atď., zvuky nosa (85 %) napr. dýchanie, smrkanie, kýchanie a zvuky vydávané hrdlom (60 %) napr. prečistenie hrdla, kašeľ. Zvuky nemusia produkovať iba osoby, sú to aj zvuky úplne "bežné" (74 %), súvisiace s prístrojom - klepkanie po klávesnici počítača, tikanie hodín, kávovarom, škrípaním predmetov rôznych štruktúr - kriedy, polystyrénu, nožíkov; zošívačkou alebo sušičom vlasov ako aj zvuky vydávané zvieratami (štekanie, kikiríkanie).

     Toto je niekoľko príkladov, ale treba poznamenať, že spúšťacie zvuky sú veľmi rôznorodé a hoci sú zvyčajne každodenné, bývajú ovplyvnené kontextom a individuálnymi charakteristikami pacienta. Averzívnu reakciu môže vyvolávať jeden alebo viacero z uvedených zvukov/obrazov súčasne a doposiaľ bolo zistených len veľmi málo súvislostí, ktoré by objasňovali, prečo vyvoláva práve určitý konkrétny podnet u jedinca mizofonickú odozvu.

Mizofonické reakcie

     Odpovede jednotlivca po vystavení mizofonickému stimulu sa označujú ako "mizofonické reakcie". Tieto môžu byť fyzického a aj emocionálneho charakteru.

     Prvým často býva svalová kontrakcia a zvýšená srdcová frekvencia, človek pociťuje tlak na hrudi, rukách, hlave alebo v celom tele, ako aj zvýšenú telesnú teplotu, fyzickú bolesť, dýchavičnosť.

     Emocionálna mizofonická reakcia sa môže prejaviť reakciami akými je hnev, úzkosť, znechutenie, vyhýbavé správanie, pocity preťaženia. Hnev je primárnou emocionálnou reakciou na mizofóniu a preto môžu mať pacienti násilné impulzy smerom k zdroju mizofonického zvuku (najčastejšie odozvy sú: podráždenie 59,9 %, agresívne verbálne správanie 28,6 %; fyzická agresia voči objektom 16,7 %).

     Na vzorke 300 dospelých v MisoQueste bol zistený rozdiel medzi mizofonickými odpoveďami mužov a žien - ženy dosiahli vo všeobecnosti vyššie skóre v položkách hodnotiacich narúšania každodenného fungovania, emočnej kontroly a obzvlášť silný rozdiel bol pri pociťovaní fyziologických zložiek