
Základná konceptulácia mizofónie
Čo je to mizofónia?
Mizofónia je komplexná neurofyziologická porucha správania multifaktoriálneho pôvodu, význačná zníženou toleranciou a selektívnou averziou na určité sluchové, vizuálne a/alebo kinestetické podnety rôzneho charakteru.
Tieto podnety, známe ako "spúšťače", sú vnímané ako nepríjemné alebo znepokojujúce a majú tendenciu vyvolávať silné negatívne emocionálne, fyziologické a behaviorálne reakcie (najčastejšie to sú: hnev, všeobecné nepohodlie, znechutenie, úzkosť, zvýšený tep, tlak v určitej časti tela, vyhýbavé/únikové správanie).
Sú vyvolané špecifickým vzorom alebo významom pre jednotlivca, primárne, ale nie výlučne zahŕňajú stimuly generované iným jednotlivcom, najmä zvuky súvisiace s orálnymi funkciami -jedenie, pitie (žuvanie, mľaskanie, sŕkanie..); zvuky, ktoré produkuje ľudské telo(nos- dýchanie, smrkanie; škriabanie nechtami ,...), alebo je do averzívnej reakcie zapojený hmotný vonkajší činiteľ – pero, klávesnica,...(klikanie, klepkanie...) Po zaevidovaní spúšťacieho stimulu môžu mať jedinci ťažkosti s odpútaním sa od neho.
Doposiaľ neexistuje oficiálne lekársky aj vedecky potvrdené vysvetlenie príčiny vzniku tejto poruchy, no pracuje sa s hypotézou, že spúšťacie zvuky sú spájané s abnormálnou aktiváciou a funkčnou konektivitou medzi prednou ostrovnou kôrou a sieťou oblastí zodpovedných za spracovanie a reguláciu emócií. Symptómy mizofónie sa zvyčajne prvýkrát pozorujú v detstve alebo ranej adolescencii a zvyčajne hneď po ich prepuknutí dochádza k zhoršeniu kvality sociálneho, pracovného alebo akademického fungovania postihnutého aj jeho príbuzných.
Mizofónia ešte nie je zahrnutá do medzinárodných klasifikačných systémov, ide o novovznikajúcu oblasť rastúceho vedeckého a klinického záujmu.